reklama

Pravda nie je hriech?! (3)

Ako to teda nakoniec je? Platí, či neplatí výrok „pravda nie je hriech"? Každý, kto si prečítal moje predchádzajúce reflexie o danom výroku, došiel určite k nejakému záveru. Či už výrok potvrdil alebo vyvrátil, podstatné je, že sa aspoň na chvíľu zamyslel nie len nad samotným výrokom, ale aj nad tým, ako sa ho to osobne dotýka. Uprednostnil by si pravdu alebo klamstvo? Čo môže viacej zraniť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Môj subjektívny názor mi hovorí, že výrok „pravda nie je hriech" je pravda. Prečo a ako som k tomu dospel už nebude predmetom tejto úvahy. Podstatné pre mňa je, že pravda nemôže byť hriechom, pokiaľ splní podmienku zhody myslenia a bytia, keď sa v úplnej slobode prejaví na vonok, buď ako gesto, alebo ako slovo, či veta...

Vráťme sa ešte na začiatok k citátu: „Povedať pravdu a rozplakať niekoho, je lepšie, ako povedať klamstvo a vyčarovať úsmev." V tomto citáte je postavená pravda do protikladu s klamstvom, čo môžeme veľmi jednoducho vydedukovať. Avšak, do akej miery je pravda zhodou myslenia a bytia v tomto výroku? Do akej miery sa odlišuje od klamstva?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

William Blake, anglický básnik a ilustrátor na prelome 18. a 19. storočia napísal: „Pravda povedaná so zlým úmyslom je niekedy podlejšia než všetky klamstvá, ktoré je možné vymyslieť." Prvé, čo mi napadlo v daných súvislostiach je, či je možné povedať pravdu, aj keď naše myslenie nám hovorí niečo iné. Aj naše bytie a sloboda sú vtedy toho súčasťou? Predtým, ako začnem rozvíjať moju myšlienku, je potrebné sa vrátiť k významu slova „klamstvo". Ak by som to mal zadefinovať, bolo by to nasledovne: „Lož alebo klamstvo, alebo pejoratívnejšie cigánstvo, je vedomá, úmyselná nepravda vydávaná za pravdu. Klamstvo, či už vo forme pasívnej alebo aktívnej je stále klamstvo." Myslím si, že spojenie klamstvo a hriech bude v tomto prípade na mieste. Nie len kvôli tomu, že klamstvo vo svojej podstate je hriechom (v rovine náboženskej), ale aj v kultúrno-spoločenskej rovine je priestupkom (hriechom). Opäť je to niečo, čo vystupuje proti našej slobode, kedy myslenie nie je zhodné s bytím. Čo však, ak povieme pravdu, ako to urobila žena z nášho prvého príbehu, ale jej myslenie a bytie jej hovorilo, že to nie je správne? Potom pravda je klamstvo, ktoré sa za pravdu iba vydáva?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opäť by bol nejaký príbeh, či príklad na mieste. „Kde bolo, tam bolo, žila istá rodina a mala tri deti. Žili si harmonicky v malom domčeku na vidieku, chodili na výlety, spoločne sa hrávali a dôverovali si vo všetkých maličkostiach. Keď nastal čas, aby sa najstarší dvaja synovia zapísali do školy, rozhodli sa rodičia presťahovať do veľkomesta, aby svojim deťom, ktoré milovali nadovšetko, poskytli dobré zázemie pre ich intelektuálny rozvoj. Čas plynul a chlapci sa dostali už na strednú školu. Ich puberta bola pre rodičov ale trošku nezvládnuteľná. Dostali sa do skupiny mladých ľudí, kde ani alkohol, cigarety, či ľahke drogy neboli tabu. Aj keď sa rodičia snažili akokoľvek, chlapci chodievali často domov podnapití, či pod vplyvom omamných látok. Dokonca im prehľadávali veci, či niečo nosia aj domov. Milujúci rodičia chceli všetkými silami zabrániť tomu, aby tomu ich deti prepadli. Ako na nešťastie sa v skupine mladých ľudí dostali chlapci na párty, ktorá sa skončila fiaskom, dokonca policajnou raziou vzhľadom na neprimeraný hluk, výtržnosti a recesiu. Chlapci boli zatknutí a bolo voči nim vznesené obvinenie z prechovávania a užívania drog. Hoci sa chlapci vyhovárali na to, že to nie je ich, ich svedectvo bolo márne. Na súdnom pojednávaní a oslobodení, im mohli ešte pomôcť pri znížení trestu rodičia, ak by pri výpovedi uviedli, že ich synovia nikdy nič podobné nerobili. Rodičia však pod prísahou povedali pravdu a ich synovia dostali najvyšší trest."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príbeh možno trochu vymyslený, možno z časti pravdivý, ale to nie je podstatné. Zameral by som sa predovšedkým na milujúcu matku, ktorá aj napriek všetkému na súde neklamala. Povedala pravdu, aj keď jej myslenie a bytie hovorilo opak, keďže vedela, že skrze to čo povie, príde o svojich synov na dlhší čas. Potom do akej miery bola pravda, ktorú povedala, zhodou s jej myslením a bytím? Veď ak niekoho milujeme a vieme, že skrze to čo povieme o neho prídeme, potom aj keď povieme pravdu a rozplačeme ho, je to klamstvo, ktoré je proti našej slobode a v rozpore voči nášmu mysleniu a bytiu. A ak by sme povedali klamstvo, aby sme niekomu vyčarili úsmev (cháp v zmysle príbehu - zachránili by sme ho), bolo by naše klamstvo iba prezlečené za pravdu, ktoré je tiež proti našej slobode, mysleniu a bytiu. Teda čo v takých prípadoch? Povedať pravdu, alebo klamať?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie je jednoduché povedať niektoré veci narovinu. Ani ja nechcem jednoznačne zadefinovať, čo je správne alebo nesprávne. Slobodné rozhodnutie je vždy na nás samých, ako sa k jednotlivým situáciam postavíme. V každom prípade, treba sa na situáciu pozerať zoširoka. Ak tak učiníme, dokážeme vidieť v inej perspektíve. Do akej miery je to moje slobodné egoistické podávanie pravdy klamstva, a do akej miery chcem, aby moja sloboda, myslenie a bytie bolo totožné s osobou, ktorú milujeme, máme radi atď. Určite sa nájde ešte niekoľko faktorov, ktoré či už vedome, alebo nevedome ovplyvňujú naše konanie. Ale len vtedy, ak naša sloboda, obohatená skutočnou láskou, bude totožná s myslením a bytím, budú aj naše skutky pravdivé - budú pravdou, ktorú budeme môcť realizovať vo vzťahu „ja" a „ty".

Marek Heczei

Marek Heczei

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...kritický optimista, ktorý radšej vymenil ružové okuliare za zváračské... Zoznam autorových rubrík:  ReflexieVlastný názorNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu