reklama

Keď je žena viac manažérkou ako priateľkou

Problém starý ako ľudstvo samo. Ženy chcú pochopiť mužov a muži sa snažia rozumieť ženám. Je to naozaj také zložité? Nie je to náhodou iba dynamická „dichotómia jedných pľúc"?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

V súčasnej dobe existuje neskutočné množstvo pokusov nájsť riešenie „neriešiteľného" problému, ako by si muži a ženy navzájom rozumeli. Sledovanie mozgových vĺn, správania, fyzickej, či psychickej predispozície, charakterových vlastností atď. našlo niekoľko rozdielov, ktoré by mohli byť nápomocné pri riešení, či prípadne pri priblížení sa opačného pohlavia k pochopeniu a možnosti koexistencie s druhým pohlavým. Nechcem vychádzať zo žiadnych predložených výskumov, ale stačia mi na to aj životné skúsenosti, osobné pozorovania a dedukcie na základe rozumu. Nedokážem predložiť univerzálne riešenie tohto problému, keďže sme všetci diametrálne odlišní a tým aj jedineční. Avšak verím, že v mojich slovách sa nájde aspoň z časti každý muž, či žena. Aby nám ženy lepšie rozumeli stačí pochopiť iba niekoľko základných požiadaviek mužov:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1.Nechceme ženu, ktorá je viac manažérkou ako priateľkou. O to horšie, ak je žena manžérka aj v pracovnom zaradeni, či pracuje v riadiacej funkcii a prenáša svoju prácu, či schopnosti aj domov (do vzťahu). Muž nemá problém s tým, že ho občas žena sekíruje za jeho správanie, snaží sa ho prerobiť na svoj obraz, ale aby to nebolo pravidelné, pretože vtedy sa to naozaj stane otravné. Muž chce ženu, ktorá nebude riadiť jeho život ako sa páči jej, ale rešpektuje muža s jeho vlastnosťami, či už zlými alebo dobrými. Ak muž miluje svoju ženu, urobí zmenu vo svojom živote aj dobrovoľne, ale postupne, nie za hodinu, ale z dňa na deň. Ženy, skúste sa zladiť so svojim mužom a nie ho prerobiť na svoj obraz, či predstavu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Organizovanie času ženami nekorešponduje s organizovaním času u mužov. Ženy sú v týchto veciach viac aktívnejšie, výbušnejšie ako muži. Nemôžem povedať, že by boli viac spontánnejšie, to by som nebol objektívny. Ženy už na začiatku vzťahu plánujú svoju budúcnosť s mužom. Už vedia ako a kde chcú bývať, koľko detí a ako sa budú volať, kam pôjdu cez leto na dovolenku atď. Aj keď to muži nerobia na verejnom fóre, majú svoju predstavu, ale žijú realitou. Je mylné si myslieť, že muži takéto veci neplánujú. Len o nich nehovoria nahlas. A niekedy sa radšej zdržia komentára, či vyjadrovania, keďže ich predstavy sú občas odlišné od názoru žien. Ak svoju ženu milujú, väčšinou sa stotožnia s názorom ženy a nechcú si presadiť svoj názor. Ženy, skúste viac načúvať mužom aj v detajloch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Telefón, email, facebook je pre jedného užívateľa. Aj napriek tomu, že muž a žena tvoria pár, súkromie každého jedného osobitne, by malo byť rešpektované. Zvedavosť u žien niekedy nepozná hraníc a pre mužov je to naozaj vtieravé, či nepríjemné. Každý muž má nejaké tajomstvá alebo veci, ktoré nechce povedať ani svojej partnerke. Ženy skúste to rešpektovať, že aj muži chcú mať svoje súkromie. Hrabanie sa v mužovom telefóne, facebooku, emaily je pre nás dosť neprijemná vec a berieme to ako podraz z vašej strany, ako prejav nedôvery. Ja viem, že platí „dôveruj, ale preveruj", ale ak muž naozaj nemá čo skrývať, môže to zle „vypáliť". Áno, muži majú svoje tajomstvá, veď kto nie? Ešte jedna vec je dôležitá. Otázky typu: Kde si bol?, S kým si bol?, Prečo si tam bol?, Bola tam aj N.? O čom ste hovorili?, sú vaše „kontrólne" otázky, ktoré nemáme radi. Ak muž chce o tom hovoriť, povie to sám a nie, že ho žena vypočúva ako na súde a čaká len na to, či sa v niečom nezamotá, či nepreriekne. Ak vám budeme chcieť niečo povedať, urobíme to slobodne a s radosťou, no musíme si byť istí, či to náhodou nespôsobí „zlú krv" vo vzťahu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už by som bol aj zabudol. Muž nemá nutkavú potrebu sa so všetkým podeliť s facebookom, či kamarátom. Pre nás nie je dôležité, či máme potvrdený vzťah na sociálnej sieti alebo nie. Podstata stále platí, muži žijú realitou a nezaoberajú sa vo veľkej miere maličkosťami.

4.Voľný čas si predstavujeme inak ako nakupovaním, kávičkovaním alebo klebetením o druhých. Muži chcú mať čas a priestor aj pre seba. Aj keď to možno tak nevyzerá, muž potrebuje mať chvíľu pre seba. Občas aj muž potrebuje byť sám, aj keď to možno niekedy skončí pozeraním telky, hraním hier, či spánkom. Ako si ženy oddýchnu od svojho muža niekde s kamočkami na káve, muž potrebuje vypadnúť von s kamarátmi, či sám sa niekam zavrieť a nebyť rušený. Ženy, dajte svojim mužom priestor, aby mali čas aj na seba, už len pre ich psychohygienu je to prínosné. Nebojte sa, muži pri pive sa nebavia iba o svojich partnerkách, či iných ženách. Dokážeme sa baviť aj o úplných hlúpostiach.

5.Muž si vyžaduje pozornosť, chce byť pochválený a nie riadený. Aj keď to nehovoríme otvorene, či okato nežiadame, potrebujeme pozornosť. Pozornosť nie je ale vypočúvanie, no nezištný záujem o svojho partnera. Otázky typu: Aký si mal deň?, Čo pekné si zažil? atď. sú namieste. Muž sa cíti vtedy ako „pupok sveta". Lichotí nám to. Pozornosť sa prejavuje aj v jednoduchých veciach. Obyčajná otázka: Nie si hladný? Čo by si si dal? Na čo máš chuť?, sú tiež prejavom určitej náklonnosti a pozornosti.

Ženy, pochváľte svojich mužov, keďže to isté čakáte od nich. Chcete pochváliť účes, oblečenie, obed ale nie vždy viete pochváliť aj svoju polovičku. Pochváľte ho aj za maličkosť. Objímte ho, vystískajte, dajte mu pusu. Pre muža je to dôležitá vec, aj keď si ju nevypýta, či verejne nežiada.

Muži sú vo veľkej miere leniví. Je to však do veľkej miery spôsobené práve neadekvátnym výsledkom ich práce. Aj keď sa snažia celý deň, nakoniec žiadna, čo i len malá pochvala, ktorá by ho namotivovala aj k ďalším „heroickým" výkonom.

6. Platí jedna zásada, potrebná pre obe strany, ako muža tak ženu. Zaujímajte sa o to, čo robí váš partner. Podporte ho v jeho aktivitách. Prípadne zapojte svojho partnera aj do svojich plánov, nech vám pomôže, aj keď možno nebude vedieť o čo ide, či ako postupovať. Určite sa poteší. Nerobte to ale nasilu, aby to nemalo opačný efekt. Muž, ktorý miluje svoju ženu, či opačne, žena ktorá miluje svojho muža, bude sa zaujímať o to, čo robí jej partner, pôjde s ním aj na nudnú prednášku, konferenciu, či film. Partnera to poteší, a verte či nie, nebude vás už najbližšie ťahať so sebou, ak nebudete chcieť.

Sú však veci, do ktorých je dobré sa nevtierať nasilu. Poznajte priateľov svojho partnera, no rešpektujte to, že sú to predovšetkým jeho priatelia. On/Ona v nich bude hľadať „bútľavu vŕbu" ak bude mať nejaký problém. Chlap nemá nutkavú potrebu ťahať svoju partnerku medzi priateľov (prevažne mužov). Kamaráti sú pre neho ako nejaká „svätyňa", kam môže prevažne iba on. A z druhej strany, ženy neťahajte muža do spoločnosti samých žien, len aby ste priateľkám ukázali svojho partnera. Bude to pre neho maximálne nepríjemné a trápne.

Ženy, nechcite od muža, aby vás predstavil rodičom po páru mesiacoch chodenia. Pokiaľ si muž nebude istý, či je to správne, neurobí to a môže z toho vzniknúť neprijemná situácia. Muž si chráni svoje súkromie, je do veľkej miery nedôverčivý, racionálny a vecou, ktorou si nie je istý, neurobí ju. Chce poznať najprv ženu, nie jej zázemie, rodičov, či predstaviť ju hneď svojim rodičom. Z jednej strany už vie, ako zareagujú jeho rodičia, z druhej strany chce rodičov, či partnerku ochrániť pred prípadným sklamaním. Stále platí zásada, ak niečo muž bude chcieť urobiť, musí si tým byť istý a tak sa slobodne rozhodne pre danú vec, bez ohľadu v akej oblasti to bude.

Určite by sme našli ďalšie rozdiely medzi mužom a ženou, medzi ich potrebami, snami, žiadosťami, ale to by sme mohli robiť asi do nekonečna. Podľa môjho názoru, ak dodržíme v úvode spomenutú dynamickú „dichotómiu jedných pľúc", dokážeme vzájomne fungovať. Ak pochopíme, že rozdielnosť oboch pohlaví je nezameniteľná, ale ma potenciu fungovať ako jeden celok, dokážeme nájsť spoločný recept na vzájomné zdieľanie a fungovanie. A to nie len vo vzťahu, ale aj v spoločenskom živote. Slobodné rešpektovanie sa navzájom, otvorenosť na počúvanie toho druhého, snaha o pochopenie jeho potrieb, prípadne aj ich realizácia, darovanie seba v plnosti jeden druhému, odriekanie si niektorých osobných, sebeckých pohnútok dovedie rozdielnosť naších predstáv k spoločnej „dichotómii jedných pľúc".

Marek Heczei

Marek Heczei

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...kritický optimista, ktorý radšej vymenil ružové okuliare za zváračské... Zoznam autorových rubrík:  ReflexieVlastný názorNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu